Združovanie ľudí v športovom kolektíve vedie k vytvoreniu subjektu - právnickej osoby, ktorá  tento kolektív zastupuje navonok. V Slovenskej republike  športové kolektívy najčastejšie k tomuto účelu zakladajú občianske združenia, ktoré sú predstaviteľmi neziskového sektora. Autor článku sa preto zamýšľa, aj prostredníctvom judikátu Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf 43/2009 z 11. marca 2010, nad možnosťami zdrojov príjmov športových občianskych združení (konkrétne príjmov z podnikania a inej zárobkovej činnosti), a zároveň sa venuje aj problematike optimalizácie  daňového zaťaženia takýchto občianskych združení.         

Autori v článku poukazujú na trestnú zodpovednosť právnických osôb, ktorá má byť efektívnym prostriedkom v boji proti narastajúcej ekonomickej kriminalite. Slovenská republika prijala model nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb s dvoma kvázitrestnoprávnymi sankciami - ochranným opatrením zhabania peňažnej čiastky a ochranným opatrením zhabania majetku.